feb 18, 2013 | Správy, Z prostredia Informačných technológii
Connected s Janom Řežábem, šéfom českej spoločnosti Socialbakers, ktorá už od investorov zo Silicon Valley získala cez 8 miliónov dolárov a otvára pobočky po celom svete.
Hosťom Connected je Ján Řežáb, spoluzakladateľ a výkonný šéf Socialbakers, jednej z najsľubnejších mladých českých technologických spoločností. Socialbakers koncom minulého roka získali novú investíciu vo výške 6 miliónov dolárov a celkovo už majú cez 8 miliónov dolárov. Firma teraz veľmi rýchlo rastie, zakladá pobočky po celom svete a už dokonca nakupuje iné Startup.
Socialbakers analyzujú dáta na sociálnych sieťach, čo je napríklad podľa série vlaňajších akvizícií podobných firiem sľubná oblasť podnikania. Jan Řežáb preto myslí vo veľkom a v rozhovore hovorí aj o možnom vstupe na burzu a nutnosti v Česku vybudovať firmu, ktorá nadviaže na svetovej úspechy bezpečnostných firiem, iba v oblasti webového softvéru.
Mladá spoločnosť v súčasnej dobe výrazne investuje do vývoja a naberá nové posily do vývojárskych tímov v Prahe a Plzni. Príjmy by sa v tomto roku mohli pohybovať okolo 25 miliónov dolárov.
[youtube]http://youtu.be/_M6qJr1iCnw[/youtube]
feb 16, 2013 | Správy, Z prostredia Informačných technológii
Sťahovanie videa z YouTube a iných serverov, záznam internetového rádia, automatické rozpoznanie streamu, konverzie formátov a mnoho ďalšieho ponúka VSO Downloader v novej verzii 3.
VSO Downloader síce nepatrí medzi masovo používané a silne populárne programy, svoj okruh fanúšikov si ale našiel. To je do určitej miery prepojené s kvalitnou českou lokalizáciou, dobrými výsledkami a prehľadným ovládaním. Čo VSO Downloader vie a čo priniesla nová verzia 3 ?
[frame align=“left“]
[/frame]
Automaticky sa ozve, keď je čo stiahnuť
Po inštalácii a prvom spustení programu na prvý pohľad nepostrehnete žiadnu zmenu, okrem malej a nenápadnej ikonky vynárajúcej sa v nástrojovej lište pri hodinách. Tým aplikácia signalizuje, že je v pozore. Potom stačí len navštíviť ľubovoľný server, na ktorom sa dá pustiť video (typicky YouTube) a v momente, kedy je video na ňom spustené, začne VSO Downloader pracovať.[clear]
[frame align=“left“]
[/frame]
Automaticky totiž detekuje toto video a začne ho sťahovať. Vy tak v kľude môžete video vypnúť a počkať si na stiahnutie. Rovnaký postup pritom funguje aj v prípade streamovaného vysielania. Nie je problém zavítať napríklad na stránky ČT24 a tamojšie živé vysielanie program do niekoľkých sekúnd zaregistruje a začne nahrávať.[clear]
[frame align=“left“][/frame]
Aplikácia samozrejme zvláda sťahovanie videa aj vo vysokom rozlíšení. Je potom len na vás, kedy vysielania vypnete a ukončíte. V prípade obmedzeného a nekontinuálneho videa potom VSO Downloader sám zahlási ukončenie sťahovania pomocou vyskakujúcej bubliny. Automatickú detekciu pochopiteľne môžete vypnúť a v prípade potreby ručne zapínať.[clear]
[frame align=“left“][/frame]
Sťahovanie videa z webu a nahrávanie živého vysielania internetovej televízie.
Uložte si z videa napríklad len hudbu.
Novo zvláda aplikácie aj zachytávanie a ukladanie zvukovej stopy, resp. vysielanie internetových rádií. Ak si chcete nahrať obľúbenú pesničku, rozhovor v rádiu a ďalšie veci, potom je tento program vhodným pomocníkom. Správne navolenou konverziou potom môžete úplne rovnako stiahnuť hudbu z hudobného videa na YouTube.[clear]
Oznámenie o dokončení sťahovania.[clear]
[frame align=“left“][/frame]
Natívne aplikácie sťahuje videa a audia v tom formáte, v akom sú na internete umiestnené alebo v akom sa vysielajú. Možno tu ale nastaviť konverziu do vybraného formátu, pričom prevod prebehne okamžite po stiahnutí. Na výber tu máte 3GP pre mobilné zariadenia, formáty pre Apple (iPhone, iPod, iPad a Apple TV H264), filmové DVD, AVI a MP4 rôznych kvalít a pre audio MP3.[clear]
[frame align=“left“]
[/frame]Sťahovanie dokončené, čo teraz s tým urobiť?
Akonáhle máte stiahnuté a prevedené, môžete so súbormi ďalej pracovať. Možno ich v prípade problémov znovu stiahnuť, ďalej premenovať, spustiť vo vašom prehrávači (alebo vo VSO Media Player), pridať titulky či nechať zobraziť kompletnú správu o priebehu sťahovania a ďalších akciách spojených s projektom.
Správa informujúca o priebehu sťahovania. Stiahne len to, čo mu prikážem.[clear]
[frame align=“left“]
[/frame][clear]Možnosti nastavenia.
VSO Downloader ponúka celý rad rôznych úprav a nastavení, ktorá určite stojí za povšimnutie. Na úvod si môžete pohrať s viac ako dvadsiatkou rôznych skinov, takže program získa taký grafický kabátik hodiaci sa k vašej ploche či nastavenej téme. Oveľa užitočnejšie sú ale nastavenia sťahovania.
[frame align=“left“]
[/frame]Otvorené okno stiahnutých súborov.
Určiť tu ide pochopiteľne cieľová zložka, ďalej maximálny počet aktívnych sťahovaní a počet vlákien, najväčšiu veľkosť jednej časti sťahovaného balíka a tiež veľkosť bufferu a opomenúť by ste nemali ani nastavenie počtu opakovaní a oneskorenia medzi nimi, ak pripojenia či sťahovanie zlyhá.[clear]
Užitočné je tiež pridelenie najnižšej hranice dátového objemu súboru, ktorého si má program všímať. Budete sa tým vyvarovať automatickému sťahovaniu drobných videí a náhľadov. Aplikácia tiež obsahuje zoznam reklamných serverov, z ktorých nezačne automaticky sťahovať. Dá sa tiež zaškrtnúť, ktoré formáty súborov sa sťahovať budú a ktoré nie. Podobne funguje aj zoznam portov, takže program nebude hľadať videá napr. na FTP alebo v e-mailoch.
[frame align=“left“]
[/frame]Čo je zadarmo a za čo treba platiť?
VSO Downloader je v základnej verzii zadarmo, pričom tá by na sťahovanie a detekciu videí mala bez problémov stačiť. Autori programu ale ponúkajú verzii s názvom Ultimate, ktorá je zbavená všetkých obmedzení, ktoré sa týkajú bezplatnej verzie. Ak nechcete za program dávať peniaze, musíte sa zmieriť predovšetkým so silným obmedzením ukladania video a audia vysielania. Nákup verzia Ultimate za baťovských 29,99 dolárov.[clear]
Najmä v prípade streamovanej televízie je obmedzenie natoľko silné, že táto funkcia prakticky nejde používať. Môžete totiž na ukážku stiahnuť iba 2 MB. To už v prípade internetového rádia na krátku pesničku alebo jej časť stačí, u videa to ale vôbec nemá cenu. Ďalšie nepríjemné obmedzenie sa týka konverzie videa. Tá síce prebehne kompletne a celá, avšak bezplatná verzia do videa vloží vodoznak programu.
Inak ale program až na drobnosti funguje naplno. Stále sa tak jedná o zaujímavý nástroj pre sťahovanie videa aj audia a tí, ktorí chcú vyššiu pridanú hodnotu, si môžu priplatiť 30 dolárov za ultimátnu verziu.
![Svet je v kybervojne. Hackeri sú najlacnejšie zbrane]()
feb 11, 2013 | Správy, Z prostredia Informačných technológii
Vlády sponzorujú hackerské útoky na systémy iných krajinách. Finančné inštitúcie odrážajú tisíc útokov denne. Firmy čelia kybernetickej špionáži. Hackeri sú lacnejšie zbrane, než tie klasické.
Connect.cz z New Yorku: Minulý rok sa v jednom meste na Floride z ničoho nič prepli všetky semafory na zelenú a za malú chvíľu už sa na križovatkách začali zrážať auta a na cestách sa vytvorili zmätené kolóny ako v nejakej absurdnej scéne z amerického filmu. Softvérový systém, ktorý celý tento dopravný komplex riadil, vôbec nevyzeral pokazený a obsluha zo začiatku vôbec nevedela, kde môže byť problém. Neskôr sa ukázalo, že sa do siete nabúral ešte neplnoletý hacker a len tak zo srandy semafory prenastavil.
Podobné je to aj s mnohými ďalšími kybernetickými útokmi po celom svete – navonok vôbec nie je poznať, že dané systémy boli napadnuté a že sú rôznymi spôsobmi zneužívané. Novo objavený vírus Red October, ktorý kradol citlivé dáta z počítačov a serverov v Európe a krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, napríklad úplne nepozorovane fungoval 5 rokov, než sa na jeho existenciu prišlo. Rovnaké to bolo aj s útokmi ako Flame či Stuxnet.
„Za dobu môjho pôsobenia v Bielom dome sme narazili na mnoho sofistikovaných útokov, ktoré budili zdanie, že v napadnutých sieťach všetko funguje, ako má, ale na pozadí bolo všetko inak,“ opisuje Howard Schmidt, ktorý niekoľko rokov pôsobil ako šéf kybernetickej bezpečnosti v úrade amerického prezidenta Baracka Obamu.
Nenápadne pre finančný zisk
Útočníci, ktorí rôzne systémy napádajú, nechcú byť videní. Kým predtým boli hackerské útoky často vedené pre efekt, dnes sa ich úloha vyvinula do niečoho oveľa väčšieho. „Skoršie útoky robili predovšetkým obrí rámus a pôsobili veľkolepo,“ opisuje v rozhovore pre Connect.cz hlavný bezpečnostný analytik v Gartneru Lawrence Orans, „dnes sú ale predovšetkým tiché, pretože ich hlavným účelom je finančný zisk.“
Útoky sú nenápadné, ťažko odhaliteľné a efektívne. Vľavo šéf Kaspersky Labs Eugene Kaspersky, vpravo bývalý šéf kybernetickej bezpečnosti v Bielom dome Howard Schmidt.
[divider color=“#eee“ width=“1″ type=“solid“ /]
To samozrejme neznamená, že by sa ani dnes nevyskytovali mediálne vďačné kauzy. Tie ale majú na svedomí predovšetkým takzvaní „hacktivisti“, ktorých motívom nebývajú peniaze, ale skôr chcú upozorňovať na dianie v spoločnosti. Aj keď sú rôzne eskapády zoskupenia Anonymous veľa vidieť, väčšina tých vážnych útokov sa odohráva utajene. A inde.
Bezpečnostní odborníci v posledných rokoch objavili niekoľko dlhodobo a komplexne fungujúcich útokov. „Napríklad vírus Duque odhalený v roku 2011 nám ukázal, ako sú veľké útoky neuveriteľne dobre maskované,“ konštatuje Costin Raiu, šéf globálneho výskumu a analýzy v spoločnosti Kaspersky Lab. „Podobne dobre maskovaných a nebezpečných vírusov úplne nepochybne funguje mnoho, ich objavenie je ale nesmierne ťažké.“
Najväčšia časť týchto útokov mieri predovšetkým na finančné organizácie, ktoré zaznamenávajú až tisíc pokusov o vniknutie denne. Výrazne ohrozované sú tiež energetické, telekomunikačné, dopravné a vojenské subjekty, stranou ale nezostávajú ani klasické firmy všetkých druhov a veľkostí. „Kybernetická špionáž sa pre firmy stáva najvážnejšou hrozbou a je jedno, ako sú veľké,“ myslí si zakladateľ a šéf Kaspersky Lab Eugene Kaspersky.
Toto tvrdenie dokladajú aj konkrétne čísla. V roku 2012 zaznamenalo 91 percent firiem aspoň jeden kybernetický útok a 52 percent spoločností sledovalo výrazný nárast útokov oproti predchádzajúcemu roku. Viac ako 35 percent firiem pritom prišlo o citlivé dáta. Najmä americké banky za posledný rok museli odrážať rad DDoS útokov, ktoré pretrvávajú aj v súčasnosti.
Útočníci sa snažia získať súkromné ??dáta, ktoré potom často predávajú na čiernom trhu. Ak sa k firemným údajom dostane konkurencia, môže byť na tom okradnutá spoločnosť výrazne stratová. Operácia Aurora v roku 2009 napríklad napadla siete veľkých firiem ako Google, Adobe, Yahoo, Juniper Networks a ďalších.
Vlády radi kybernetické zbrane
Pred najväčšou hrozbou ale stoja najmä vlády po celom svete, ktoré vzájomne rozpútavajú kybernetickú vojnu. Nie je napríklad tajomstvom, že vírus Stuxnet objavený v roku 2010 bol americkou vládou sponzorovaný projekt, ktorý vyradil z prevádzky časť iránskeho jadrového programu. V minulom roku identifikovaný Gauss zase poodkryl to, že jednotlivé štáty v systémoch tých ďalšie hľadajú informácie o tom, aké majú finančné toky a ako nakladajú s peniazmi.
Virtuálne útoky spôsobujú fyzické škody. Šéf výskumného a analytického tímu Kaspersky Lab Costin Raiu.
[divider color=“#eee“ width=“1″ type=“solid“ /]
Kybernetické zbrane získavajú u vlád čím ďalej väčšiu obľubu, sú totiž výrazne lacnejšie, než zbrane fyzické. A pre hackerov je útočenie stále lacnejšie. Myšlienky a techniky kybernetických zbraní totiž môžu byť jednoducho kopírované (pôvodná časť kódu Red October vznikla v Číne, kód ale prebrali a upravili útočníci z rusky hovoriacich krajín) a útočníci navyše môžu využívať kódy sponzorované vládami.
Motiváciou krajín útočiť na systémy ostatných často nemusí byť poháňané vidinou krádeže dát a finančnými ziskami, ale slúži aj ako prevencia. „Vlády niekedy útočia na iné krajiny z toho dôvodu, aby ich v kybernetickej sfére oslabili a napadnuté krajiny nezaútočili prvé,“ vysvetľuje Raiu. Neobvyklé nie je ani zneužívanie odcudzených informácií. Čína napríklad v roku 2011 otestovala vlastnú „neviditeľnú“ stíhačku J-20, ktorá sa v mnohom podobá americkému stroju F-35, na ktorého tvorcu boli vedené útoky.
Kybernetické útoky na štátnu infraštruktúru môžu byť veľmi účinné. Ako ukazuje v úvode spomínaný príklad semaforov na Floride, prakticky všetko je dnes riadené pomocou počítačov a sietí. Teoreticky tak nie je problém napríklad odstaviť elektrickú rozvodnú sieť, ovládnuť rafinérie či vodné priehrady. Najmä rozvojové krajiny potom môžu byť podľa odborníkov extrémne ohrozené útokmi na ich armády. „Stuxnet jednoznačne ukazuje na to, ako je možné pomocou softvéru spôsobiť fyzické škody,“ upozorňuje Raiu.
Krajiny po celom svete už dlhú dobu podpisujú rôzne dohody o neútočení a zákazu vyzbrojovania, to však platí len pre fyzický svet. Ten virtuálny je divoký a nezviazaný pravidlami. Na podpísanie dohody v tomto duchu to zatiaľ nevyzerá. „Možno až sa Stuxnet a ďalšie útoky obrátia proti ich tvorcom,“ myslí si Kaspersky.
Jednotlivé krajiny zatiaľ budujú vlastné centrá a stratégie kybernetickej ochrany. Európska únia počíta s tým, že sa na ochrane virtuálneho priestoru budú podieľať aj súkromné ??spoločnosti. Eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes teraz na ekonomickom fóre v Davose riešila so zástupcami týchto firiem ďalšie koncepcie a plán rozvoja.
V Česku potom v rámci Národného bezpečnostného úradu vzniká zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý počíta napríklad s tým, že sa súkromné ??spoločnosti budú musieť riadiť spísanými pravidlami a štát bude môcť vyvolať stav kybernetického ohrozenia krajiny.
Ťažko analyzovateľné útoky
Odhalené veľké útoky ako Gauss, Red October, Flame či Stuxnet spája predovšetkým jedna vec – ich rozsiahlosť a komplexita. Za vytvorením takýchto projektov musí stať zástup prvotriednych IT odborníkov a ešte väčší zástup finančných investícií. Prakticky všetky veľké bezpečnostné spoločnosti na svete sa snažili podrobnejšie analyzovať kód vírusu Gauss, žiadnej z nich sa to ale zatiaľ nepodarilo. „Flame ukázal, ako sú tieto vírusy prepracované. Kompletná analýza by nám trvala cez 10 rokov, „tvrdí Raiu.
Na Európu a krajiny bývalého ZSSR útočil komplexné vírus
„Na svete existujú 2 firmy, ktoré môžu Flame porozumieť – sme to my a spoločnosť, ktorá vlastní zdrojový kód,“ žartuje Eugene Kaspersky. Nové technológie navyše vznikajú a prichádzajú veľmi rýchlo po sebe. „V oblasti bezpečnosti nemáme dostatok času na to sa všetkým hrozbám okamžite prispôsobovať.“
Nedostatok je aj IT odborníkov, ktorí bezpečnosti rozumejú. „Potrebujeme ich viac,“ tvrdí Howard Schmidt. S bývalým Obamovým kybernetickým poradcom súhlasí aj Eugene Kaspersky: „Vlády musia investovať do vzdelávania v počítačovej bezpečnosti,“ mieni. Tým nie sú myslené iba špeciálne bezpečnostné odbory na univerzitách, ale aj výučba základnej počítačovej bezpečnosti na školách. Americká vláda už napríklad spustila program, ktorý s takou výučbou začína u malých školákov. S podobnou myšlienkou sa hrá aj česká politická reprezentácia.
„Veľa bezpečnostných odborníkov, ktorých poznám, začínali ako hackeri,“ usmieva sa Schmidt. „Ale nie ako kriminálny hackeri, ale ako tí, ktorí všetko robili pre srandu,“ upresňuje.
S tým, ako hackeri a útoky čoraz viac ohrozujú nielen vlády, ale aj firmy, sa začína táto problematika viac riešiť na najvyššej úrovni vedenia súkromných spoločností. Kybernetická bezpečnosť už často nie je iba záležitosťou IT odborníkov, ale spadá priamo pod najvyšších manažérov, pre ktorých je ochrana dát a know-how zásadna. „Je len otázka času, kedy špičkové ekonomické a manažérske univerzity budú učiť budúcich šéfov kybernetickú bezpečnosť. Je to dôležité, „verí Schmidt.
Aj napriek tomu je stále veľké percento firiem, ktoré útoky podceňujú. „Keď bol napríklad napadnutý priemysel s ropou a plynom v Iráne, mnoho ďalších firiem z tohto odvetvia sa riadilo klasickým pocitom, že toto sa stalo iným a im nič také nehrozí a že Irán je ďaleko,“ opisuje Schmidt svoje skúsenosti. Vo virtuálnej skutočnosti je ale vzdialený iba pár milisekúnd.
Spoločnosti po celom svete v minulom roku minuli len za bezpečnostné produkty cez 32 miliárd dolárov a ďalšie miliardy potom padli na konzultácie, tvorbu stratégií, procesov a podobne. Pre menšie firmy, ktoré nemajú na ochranu svojho digitálneho priestoru neobmedzené prostriedky, podľa odborníkov platí aspoň niekoľko základných vecí: treba neustále aktualizovať aplikácie (cez staršie verzie programov Adobe Reader, Internet Explorer, Java a Microsoft Office do počítačov prúdi najviac škodlivého kódu) a používať aktualizovaný 64bitový Windows 7 a prehliadač Chrome.
