Page 54 - ZOO vs 2009

Zoologický úsek Zoologická záhrada Bojnice
Výročná správa 2009 The Annual Report

KOPYTNÍKY A SLONY

RNDr. Peter Lupták, Ing. Branislav Tám

Rok 2009 nepatril na úseku kopytníkov k tým najúspešnejším. Do určitej miery je to odrazom výrazných
personálnych zmien vo vedení úseku v priebehu roka, zmien vo vedení zoo a v neposlednom rade
z toho vyplývajúcich problémov s pracovnou morálkou, ktorá v takýchto obdobiach „zmien“ výrazne
fluktuuje. Keď k tomu pridružíme synergický efekt dožívania generácie chovných jedincov zvierat
z 90.-tych rokov a niektoré nuansy v technológii kŕmenia s následkami, či nepríjemný úraz na pracovisku,
dostaneme výsledný stav naozaj ťažkého a zvlášť v personálnej sfére mimoriadne komplikovaného
roku. Tento úsek zabezpečuje najviac ľudí, je preto pochopiteľné, že sa tu vyskytlo najviac problémov.

Do začiatku februára úsek viedla dlhoročná kurátorka Ing. E. Gregorová. V dôsledku nepríjemného úrazu
nastúpila na dlhodobú PN, ktorá trvala do konca roka. Úsek bol až do letného obdobia bez priameho vedenia
kurátorom. Túto medzeru vo funkcii kurátora vyplňovali v rámci svojich možností vedúci úseku RNDr. P. Lup-
ták a vrchný ošetrovateľ S. Würschner. K vylepšeniu personálneho vedenia úseku došlo v lete, kedy nastúpil
mladý kurátor Ing. B. Tám, ktorý pochopiteľne potreboval určitý čas na zorientovanie. Súčasťou úseku je
i podúsek slonov a Detská zoo. Oba podúseky mali svoje vlastné špecifické problémy.
Napriek uvedeným okolnostiam sa nám podarilo niekoľko zaujímavých odchovov a po rokoch stagnácie vo
výstavbe a rekonštrukciách i prvý krok smerom dopredu - zmodernizovanie časti chovných zariadení pre
kopytníky a príprava nových stajní pre nové zvieratá, vrátane predvýbehov. Po tomto prvom kroku očakávame
v blízkej dobe ďalšie vylepšenie niektorých zariadení (úpravy priekop v rámci výstavby nových ciest či ďalšie
prerábky stávajúcich chovných zariadení). Takisto plánujeme pokračovať v obnove stád doplňovaním novej
krvi a tiež by sme radi doviezli i dosiaľ u nás nechované druhy kopytníkov.
V stáde antilopy kudu veľkého sme začiatkom roka zaznamenali v poradí už pätnáste a šestnáste narodené
mláďa - samca i samicu. Doterajšia séria narodených samíc bola takto mladým samcom po dlhšej dobe
prerušená. Je pre nás potešujúce, že od začiatku chovu kudu veľkého dosahujeme v odchove mláďat 100%-
nú úspešnosť. Žiaľ, v jesennom období sme sa museli rozlúčiť s chovným samcom Bulbom, ktorého sme
museli pre pretrvávajúce vážne zdravotné problémy a senilitu vyradiť z chovu. Po určitom období odpočinku
samíc plánujeme obnoviť chov dovozom nového perspektívneho samca. V roku 2010 očakávame posledné
potomstvo po doterajšom samcovi. Tiež plánujeme zmenu v umiestnení stáda tejto antilopy v inej časti
zoo. Bývalý výbeh kudu veľkých bude slúžiť stále väčšiemu stádu antilopy bongo. Kudu veľké by sa mali
presťahovať do výbehov nad zebrami. Stádo samíc by mali do príchodu nového samca tvoriť štyri kusy. Os-
tatné zvieratá by mali v priebehu r. 2010 odcestovať do iných zoo. Antilopy bongo sme chovali v chovnej sku-
pine 1.7 bez odchovu. Naďalej trval zákaz rozmnožovania od anglického koordinátora z dôvodu prereprezen-
tovania a „nemanažovateľnej“ veľkosti súčasnej európskej populácie tohto druhu, ktorý vydal pre takmer
všetky európske zoo. Takáto restrikcia však nemôže byť v platnosti príliš dlho a očakávame jej zmenu. Po
európskom zasadnutí komisie sme ale v tejto otázke dosť skeptickí. Aj to patrí k paradoxom európskych
záchranných programov. Každopádne tento druh je pre náš chov prvoradým, veď ide o najvzácnejší druh
kopytníka a druhý najvzácnejší druh zvieraťa v zoo. Nepríjemným momentom boli zranenia rohu u jednej
mladej samice s trvalými následkami. V chove dikdikov sme naďalej držali pár zvierat. Koordinátor ESB in-
formoval o prebiehajúcom výskume genetickej čistoty európskych zvierat. Panuje podozrenie, že niektoré
jedince v chovoch nie sú toho istého druhu. U takéhoto kryptického taxónu to nie je nič prekvapivé, zvlášť
keď neexistuje vyjasnená a jednoznačná revízia. Po dvoch rokoch sa nám narodilo ďalšie, siedme mláďa
zebry Hartmanovej u nás. Ide opäť o cennejšiu samicu od našej overenej chovnej kobyly Máni. Nová ústecká
kobyla Molina dovezená prednedávnom sa naďalej odmietala zaradiť k našim samiciam, dokonca možno
povedať, že oproti prvému roku u nás sa situácia ešte zhoršila. Socializácia tohto druhu horskej zebry je
vždy veľmi komplikovaná a niekedy sa bohužiaľ nedá zrealizovať. Napriek tomu sme ju skúšali niekoľkokrát
zoznamovať s chovným žrebcom Belmondom, dosiaľ žiaľ bezúspešne. Žrebec okamžite po nej vyrazil, hrýzol
ju a kopal. Nepomohlo ani to, že v tom čase bola kobyla vo vrchole estru. Samca proste nezaujímala. Je to
jav úplne bežný, žrebec jednoducho nemá záujem o kobylu, ktorá mu nevyhovuje. V úsilí o zmenu v spájaní
Moliny hodláme pokračovať i v roku 2010. V lete nám koordinátorka doporučovala doviezť ďalšiu kobylu
z Herbersteinu v Rakúsku. Vzhľadom na naše komplikácie sme riziko ďalšej problémovej kobyly nechceli
podstúpiť a zviera odsunuli do inej zoo. Nás skôr čaká úplné prebudovanie stáda.
Výrazný pokrok a očakávanú zmenu sme dosiahli v chove zebry Chapmanovej. V roku 2005 sme doviezli
nového perspektívneho, no v tom čase nedospelého žrebca Mamba z dánskej zoo Bandholm (Knuthenborg).
Vtedy bolo nutné byť trpezliví a vyčkať, kým toto mladé zviera dospeje fyzicky i mentálne. V priebehu troch
rokov sa stádo prebudovávalo, dochádzalo k zmenám v hierarchii a medzi chovateľmi panovala v určitých

54