Page 90 - ZOO vs 2009

Odborné príspevky Zoologická záhrada Bojnice
Výročná správa 2009 The Annual Report

Chov jasoňa červenookého v ZOO Bojnice

Ing. Vladimír Šrank

Jasoň červenooký (Parnassius apollo) je zákonom chránený motýľ, ktorý je podľa klasifikácie IUCN
zaradený do kategórie zraniteľný (VU), v SR je klasifikovaný ako kriticky ohrozený. Je tiež zaradený
do príloh medzinárodných dohovorov (CITES, Bern, Habitat Directive). Na Slovensku bol ešte v mi-
nulom storočí rozšírený v biotopoch skál a sutín takmer vo všetkých pohoriach. Po druhej svetovej
vojne nastal jeho úbytok až zánik celých populácií najmä z dôvodu zarastania vhodných biotopov nále-
tovými drevinami, vysokými trávami a bylinami po zmene ich obhospodarovania a obmedzení pastvy.
V súčasnosti je v celej strednej Európe kriticky ohrozený, v Českej republike vyhynul v 40.-tych rokoch
20. storočia, ale v posledných dekádach bol úspešne reštituovaný na lokalite Kotouč v Štramberku na
Morave slovenskými jedincami zo Strážovských vrchov.

V roku 2004 vypracovala Štátna ochrana SR Program záchrany jasoňa červenookého, ktorý medzi opatreniami
na dosiahnutie priaznivého stavu alebo odstránenie príčin ohrozenia tohto druhu uvádza aj možnosť reštitúcie
na lokality, kde sa vyskytoval v minulosti. Okrem iného odporúča zriadenie umelého chovu, z ktorého by
sa odchované jedince použili na posilňovanie jestvujúcich populácií a založenie nových populácií na vhod-
ných lokalitách. S umelým chovom jasoňov na Slovensku začali experimentovať pracovníci Správy Pienin-
ského národného parku v projekte „Posilnenie populácie jasoňa červenookého“ od roku 1994. Spolupracujú
pritom i s kolegami z poľskej strany tohto cezhraničného národného parku. Každoročne vypúšťajú niekoľko
desiatok jedincov odchovaných v poloprirodzených podmienkach na vhodné lokality parku.Na severozá-
padnom Slovensku sa tejto problematike nevenovala žiadna organizácia, preto sa v roku 2007 zapojila do
Programu záchrany jasoňa červenookého i Zoologická záhrada Bojnice ako odborná špecializovaná orga-
nizácia rezortu životného prostredia. V jej okolí zaniklo viacero lokalít výskytu druhu, takže v súčasnosti
existuje v okrese Prievidza posledná lokalita. Pracovníci ZOO si vytýčili za cieľ zvládnuť metodiku chovu
druhu v poloprirodzených podmienkach, posilňovanie zostávajúcich populácií ako aj reštitúciu druhu na
zaniknuté lokality. V prvých rokoch sa pozornosť sústredila najmä na dochovanie dostatočného počtu cho-
vných jedincov, ich rozmnoženie v ďalšej generácii, zabezpečenie dostatočného množstva živných rastlín
húseníc rodu Sedum (rozchodník), ale aj kontrolovanie poslednej populácie v okrese Prievidza a vytipovanie
vhodných lokalít na reštitúciu druhu. Lokalita výskytu jasoňov bola niekoľkokrát počas každej letnej sezóny
navštívená pracovníkmi Zoo, pracovníkmi ŠOP SR ako aj zástupcom Obvodného úradu ŽP v Prievidzi. Pri
týchto návštevách boli odchytené jedince jasoňa číslované liehovou fixkou na predný pár krídel, čo plní dve
funkcie: evidenciu exemplárov s odhadom ich početnosti na základe opakovaných odchytov a ich ochrana
znehodnotením pre zberateľov, ktorí lokalitu často navštevujú. Takto bolo v rokoch 2007, 2008 a 2009
označených 9, 23 a 16 jedincov. Z nich bolo niekoľko oplodnených samíc využitých na získanie vajec pre
založenie chovu. Polovykladené samice boli potom znova vypustené na lokalite na dokladenie.
V prvej etape projektu boli v okrese Prievidza vytipované 2 lokality vhodné na reštitúciu druhu s dostatkom
živných rastlín pre húsenice i dospelé motýle a to Národná prírodná rezervácia Vyšehrad na hranici okresov
Prievidza a Turčianske Teplice a maloplošné chránené územie v pohorí Vtáčnik. Na týchto lokalitách sa jasoň
vyskytoval do polovice 60.-tych resp. do 70.-tych rokov 20. storočia a ešte aj dnes má pomerne dobré pod-
mienky na udržanie stálej populácie (dostatok rozchodníkov i kvitnúcich bylín). Realizácii reštitúcie však
musí predchádzať manažment oboch chránených území v zmysle projektov spracovaných ŠOP SR, Správou
CHKO Ponitrie. V NPR Vyšehrad spočívajú opatrenia v odstránení náletových drevín a vysokej bylinnej veg-
etácie zo skalných častí NPR a okrajov sutín o rozlohe cca 1 ha, presvetlenie skalnatého vrcholu a podpora
rozširovania sa živných rastlín pre húsenice. V roku 2009 bola zrealizovaná 1. etapa týchto opatrení.
V priebehu rokov 2007 až 2009 bol chov jasoňa v ZOO Bojnice zvládnutý, dosiahlo sa opakované párenie
dospelých motýľov, znáška vajec i odchov húseníc. V sezóne 2009 bola úspešná i znáška: od 8 samíc sa získalo
spolu 741 vajíčok, ktoré sú vynikajúcim základom pre rozšírenie chovu a ďalšiu reštitúciu druhu v sezóne
2010.

90