Page 110 - ZOO vs 2011

Ostatné príspevky Zoologická záhrada Bojnice
Other contributions

TAKIN A JEHO CESTA DO ZOO BOJNICE už udalosti nabrali rýchly spád. Sprvoti som na takiny
Ešte v polovici roku 2011 sme v našej zoo o takinoch zlaté ani nepomyslel, vedel som o ich nedostupnosti.
zlatých ani nesnívali. Dlho sme premýšľali nad využitím Skôr som uvažoval nad dostupnými takinmi indickými
výbehu lamy krotkej, ktorý bol na naše pomery pre (mišmi). Neviem, či to bola náhoda, ale jeden letný deň
domáce zviera nadštandardný a domnievali sme sa, že sa v našej zoo zjavil liberecký zoológ Luboš Melichar.
by viac prináležal skôr nejakému vzácnejšiemu druhu. Práve vtedy som dumal ako vyriešiť takiní problém.
Jednoduchá ubikácia v zadnej časti dizajnovaná A tak som schytil Luboša a pritiahol ho k výbehu lám,
v dávnych časoch obmedzovala výber len na že čo by povedal, keby tu boli takiny. V zásade nemal
chladnomilné druhy, pretože prerábka na vykurovaný proti výbehu nič a videl ho ako prijateľný. Keď som
priestor z dôvodu nedostatku financií neprichádzala mu povedal, že zvažujeme nad mišmi takinmi, hneď
v úvahu. Nádherná solitérna borovica a skupina sa na mňa obrátil s otázkou: „A takiny zlaté by ste
smrekov lákala na výber nejakého severskejšieho chovať nechceli?“. Priznám sa, že v kútiku duše som
druhu. Kamenný val zas limitoval selekciu na druhy si želal počuť práve túto otázku. Samozrejme som
menej „skákavé“ či „loziace“. K takinom ma okrem neváhal. Práve im dorastá mladý samec a potrebujú
môjho trvalého záujmu a obdivu pre tieto kopytníky ho odsunúť. Perspektívne prisľúbil i druhého, resp.
trocha posunula Pavlína Hanáková v odpovediach na ak bude k dispozícii i samicu. O mesiac na to sme po
internetový dotazník z nášho webu, kde sa okrem iného naozaj základných úpravách výbehu už sedeli na D1
pýtalo na zvieratá, o ktorých chovatelia snívajú. Potom smer Liberec. Dňa 24. augusta, sme kvôli extrémnym
denným horúčavám cestovali s takinom v noci.
Pred úpravami som bol uisťovaný, že takin neskáče
a neprelieza. Krátko po ôsmej hodine sme takina Foxa
alebo čínsky Foshana nechali zoznámiť sa s novým
výbehom. Ihneď sa dal do prieskumu výbehu, no a po
asi polhodine objavil najslabšie miesto v ohrade, ktoré
poľahky a na naše prekvapenie preliezol. Nasledovalo
krátke pobehovanie, po našťastie prázdnej zoo
a behom pár minút sme takina zahnali do priľahlej
ohrady a domca. Po tomto incidente sme museli
ohrady lepšie zabezpečiť, vrátane malého dvorčeka
pred ubikáciou. Takin totiž tým, že bol odtrhnutý od
stáda prejavil veľmi nepokojné a nervózne správanie,
stále vetril, chodil okolo a snažil sa ujsť. A tak som
takina videl i liezť ba aj skákať. Našťastie má slabé
zadné nohy a nedokáže sa lepšie odraziť. O dva týždne
už nováčik chodil do upraveného výbehu a my sme
mohli kľudne spávať. Prvé týždne neboli bez ďalších
problémov. V dôsledku nadmerného pohybu takin
pochudol a na naše znepokojnenie sa začal otierať
o rúry ohrady, ktoré boli natreté nezotierateľnou
farbou, no napriek tomu náš takin bol v týchto dňoch
riadne „zmaľovaný“. Postupne, asi tak o dva mesiace,
si už zvykol, výbeh a okolie akceptoval. Úsek výživy
upravil a vylepšil metodiku kŕmenia a samotnú kŕmnu
dávku. Takin sa postupne ukľudnil, začal sa vracať do
hmotnostného normálu a postupne i silnieť. Prelom
v jeho správaní nastal 15. 12, kedy dorazil jeho
polobrat Ishan z Berlína. Už 16. 12. sme oboch spojili
a bolo to ako keď sa stretnú starí kamaráti. Napokon
spolu vyrastali. My sme mali jedinečnú možnosť vidieť
110