Page 63 - ZOO_vs_2016
P. 63
Výročná správa 2016 The Annual Report Zoologický odbor
Zoological d ep a rtm en t
po čínske provincie Junan a Sečuan. rozsahu prebieha najmä v Číne. V nie
Sú znám e dva poddruhy. V západnej ktorých oblastiach je napriek prísnej
časti areálu žije nom inátny poddruh - ochrane lovená pre kožušinu. Svetová
panda červená nepálska (A.f.fulgens) voľne žijúca populácia je odhadovaná
a vo východnej časti panda červená na 16 až 20 tisíc jedincov.
čínska (A.f.styani), ktorá je o niečo väč
šia a tmavšia, a má výraznejšiu kresbu
tváre. Východný poddruh žije s výnim
kou severného Mjanmarska takm er
výlučne na územ í južnej Číny. Priro
dzenou hranicou m edzi poddruhm i
je rieka Brahm aputra. Patrí m edzi ži
vočíchy aktívne za súm raku a v noci.
Dokáže veľmi dobre liezť a šplhať
po strom och, počas dňa odpočíva
vo vetvách alebo dutinách stromov.
Po zem i sa pohybuje veľmi rýchlo,
nezriedka pritom využíva krátke sko Chov v zoologických záhradách
ky. Na rozdiel od pandy veľkej nie je Kým panda veľká je výsadou Číny,
až tak veľmi viazaná na bam bus. Ten a šance na je chov sú reálne nespl
tvorí v prírode približne 80-90% jej je niteľné pre mnohé svetové inštitúcie,
dálničku. Podľa výskumov z rôznych menšia panda červená je v chovoch
lokalít najčastejšie požiera výhonky pom erne rozšírená a teší sa m im o
bam busov z rodov Sinarundinaria riadnemu záujm u v zoologických zá
a Arundinaria. Okrem toho vyhľadáva hradách. Okrem zreteľne jednoduch
rôzne iné častí rastlín - listy, trávy, ko šej problem atiky sam otného chovu
rienky, plody a bobule. Zo živočíšnej je to dané aj tým, že nepochádza iba
zložky sú to obvykle vajcia a mláďatá z Číny. Obštrukcie s pandam i veľkými,
vtákov, niekedy tiež drobné hlodavce ktoré spôsobuje Čína sú v mnohých
alebo hmyz. Žije väčšinou samotársky sm eroch veľmi kontroverzné. Všetky
a teritoriálne, územ ie si značkuje tru zvieratá sú m ajetkom Číny a tá ich
som. Obdobie párenia prebieha naj zapožičiava, pričom „šalam únstvo“
častejšie m edzi januárom a marcom . Číňanov spočíva v tom, že vždy vy
Sam ica rodí po 4-5 m esiacoch jedno požičajú pár zvierat a na dobu urči
až štyri mláďatá, veľmi často dvojičky. tú - 10 rokov. Za rok prenájmu daná
O mláďatá sa stará takm er rok, do zoo zaplatí Číne takm er 900 tisíc eur.
spievajú po 18 mesiacoch. Priemerná Z toho dôvodu je v súčasnosti možné
dĺžka života je v prírode 8-10 rokov, vidieť pandu veľkú iba v 13 zoo sveta
v zoo sa dožívajú nezriedka viac ako m im o Čínu. Zisk z týchto prenájmov
15 rokov. Najvyšší znám y vek pochá údajne investujú do výskumu a ochra
dza z holandskej Zoo Rotterdam , kde ny pánd. Ale vráťme sa k pande čer
sa dožil jeden sam ec 21 rokov. Panda venej. Po prvýkrát bol tento druh zo
červená je zaradená medzi ohrozené svojej domoviny importovaný do lon
druhy. Najväčšie nebezpečenstvo pre dýnskej zoo v roku 1869. Z troch zvie
ňu predstavuje strata prirodzených rat privezených 22. mája toho roku
biotopov. Odlesňovanie vo väčšom z Nepálu prežilo jediné, ale násled-
61

