Page 78 - ZOO vs 2009

Odborné príspevky Zoologická záhrada Bojnice
Výročná správa 2009 The Annual Report

Skúsenosti s chovom a odchovom
sanzínie madagaskarskej

Milan Berešík

Domorodí Malgaši prezývajú tohto hada manditra. V niektorých oblastiach je jedným z najbežnejších
hadov, žije v primárnych i sekundárnych lesoch, rovnako aj v odlesnených oblastiach. Vedie prevažne
nočný spôsob života a zdržuje sa väčšinou pri zemi. Cez deň oddychuje stočený na stromoch alebo v
krovinách.

Systematika a fylogenéza
Nadčeľaď Booidea je v súčasnosti rozdelená na dve čeľade, Boidae a Pythonidae. Boidae (veľhadovité) sa
ďalej členia na podčeľade Boinae a Erycinae. V kontinentálnej Afrike sa vyskytujú výlučne iba zástupcovia
čeľade Pythonidae a podčeľade Erycinae. Podčeľaď Boinae je v africkej zoogeografickej oblasti zastúpená
iba v podoblasti Madagaskar. Hlavným areálom výskytu Boinae je totiž Južná a Stredná Amerika. Výskum
fylogenézy týchto hadov ukazuje, že madagaskarské druhy sú blízko príbuzné s juhoamerickým rodom Boa.
Niektorí autori dokonca navrhujú zahrnúť všetky tri druhy do rodu Boa. A tak by madagaskarské rody Sanzinia
a Acrantophis mali byť vlastne v rode Boa. Dokonca navrhli nové vedecké meno. Namiesto Sanzinia mada-
gascariensis by to malo byť Boa manditra. Vyskytujú sa však aj isté pochybnosti o tom, či príbuznosť daných
rodov hadov je naozaj taká tesná, aby tieto boli v jednom rode. Madagaskarské druhy vznikli pravdepodobne
z juhoamerických predkov, z tých istých, z ktorých vznikol aj veľhad kráľovský (Boa constrictor). Ten, kto
si preštudoval zoogeografiu, veľmi dobre vie, že podobná situácia je aj s leguánovitými jaštermi. Nakoniec
dôkazov o blízkom vzťahu juhoamerickej a madagaskarskej fauny či flóry je pomerne dosť. U leguánov
spôsobila dlhodobá izolácia vznik rozdielov na úrovni podčeľadí, kým u veľhadov len na úrovni druhov. Na
upresnenie skutočného systematického vzťahu je potrebné uskutočniť ďalšie biochemické a karyologické
výskumy. Rodové mená Sanzinia a Acrantophis sú celosvetovo dosť ustálené a ich premenovanie by mohlo
spôsobiť zmätok najmä vo svetovej ochranárskej administratíve. Všetky tri madagaskarské druhy majú ver-
tikálne zreničky a starajú sa o potomstvo. Veľmi sa od seba odlišujú a preto akákoľvek zámena je málo
pravdepodobná. Sú endemické pre Madagaskar, veľmi atraktívne pre medzinárodný obchod a spadajú pod
washingtonskú konvenciu CITES (Kategória I). Rod Acrantophis zastupujú na Madagaskare dva druhy: Acran-
tophis madagascariensis a Acrantophis dumerili.

Biológia druhu
Vyskytuje sa vo východných pralesných oblastiach ostrova, niektoré populácie obývajú aj severné časti.
Dobre sa determinuje podľa vysokých vrchných labiálnych šupín, ktoré sú oddelené hlbokými priehlbinami.
Zreničky sú vertikálne. Dĺžka tela je 250 cm. Aj keď sa vyskytuje predovšetkým na vlhkom východnom
pobreží boli zistené aj na západe, dokonca aj v oblasti Toliara. Jedince západných populácií sú charak-
teristické odlišným sfarbením dospelých a mladých jedincov v porovnaní s jedincami východných populácií.
Dospelé veľhady psohlavé z východného Madagaskaru majú často jemne zelenkastý nádych vo sfarbení, čo
u západných populácií chýba. Mláďatá z východného pobrežia sú červenkasté, kým mladé z lokality Ambi-
lobe na západe sú hnedasté. Typická je kresba pozostávajúca z veľkých kosoštvorcových škvŕn ohraničených
bielym alebo čiernym lemom. Veľhady psohlavé sú vajcoživorodé, gravidita trvá 6 až 7 mesiacov. Párenie
prebieha v prírode v novembri až januári. Samica počas gravidity stmavne a potravu prijíma až do pôrodu.
Rodí v marci až júli. Vo vrhu býva 1-16 mláďat s priemernou dĺžkou 423 mm a hmotnosťou okolo 35 g. V
zajatí dospievajú vo veku 18 mesiacov. Potravu tohto hada tvoria hlavne malé cicavce, v zajatí konzumovali
aj obojživelníky. Patria medzi dlhoveké hady. Môžu sa dožiť aj viac ako 20 rokov.

Sanzínia madagaskarská v bojnickej zoo
Naše hady sme získali ako dar z belgickej ZOO Antverpy 27.9.2000. Správaním sú to kľudné terestrické hady,
pohybujú sa veľmi málo. Chuť do jedla majú veľkú a preto musíme dávať veľký pozor pri kŕmení, pretože
majú tendenciu priberať na hmotnosti. Kŕmime ich preto striedmo, spravidla raz za dva týždne. Naše hady
chováme v najchladnejšej miestnosti vivária, pretože teplota pri chove by nemala presiahnuť 25 °C. Nádrž
má rozmery 120x180x120 cm, súčasťou priestoru je i vodná nádrž - bazén. Podlaha je betónová, substrát
tvorí jemný piesok a rašelina. V celej nádrži sú konáre, na ktorých sú umelé rastliny. Na dne sú umiestnené
kusy kôry a kamene. Teplota v zime kolíše od 22°C po 28°C, v letnom období nakoľko nemáme klimatizáciu
vystupuje teplota až na 32°C. Vlhkosť sa pohybuje od 50 do 75%. Hady sa celý deň schovávajú v rohu terária
alebo ležia na konároch. Vodnú nádrž vôbec nevyužívajú. Naše hady kŕmime myšami, potkanmi a škrečkami.

78