Page 99 - ZOO vs 2009

Zoologická záhrada Bojnice
Výročná správa 2009 The Annual Report

Z praktického hľadiska bolo pri budovaní novej kolekcie potrebné myslieť už od začiatku na základné potre-
by chovaných žiab, najväčšie obavy sme pred prvou skúšobnou ostrou sezónou mali z vývoja teplôt, najmä
v letných mesiacoch. Obavy zo špatného vetrania prízemia vivária sa potvrdili v júli a auguste. Našťastie sa
technickému úseku podarilo oživiť nefunkčné ventilačné zariadenie a ako záloha boli pripravené a poslúžili
chladiace ventilátory umiestnené vnútri expozície tj. priamo nad teráriami. Napriek obavám vývoj teplôt
nebol taký dramatický, ak teploty stúpli, tak len krátkodobo a toto kritické obdobie sme viac menej bez
problémov prekonali. V prvých týždňoch fungovania sme museli vyriešiť metodiku a technológiu obsluhy,
zvoliť správny systém čistenia nádrží a monitorovať vlhkosť a teplotu. Nemalým problémom sa ukázalo
zabezpečenie trvalého prísunu adekvátnej potravy - tento sme po čase vyriešili chovom kŕmneho hmyzu (oc-
tomilky, svrčky) vo vlastnej réžii zoo. Hlavne v chove octomiliek sa osvedčila spolupráca s ošetrovateľkami
z úseku primátov. V získaní chovného materiálu nebol zásadný problém, kvalitný základ sme nadobudli
v rámci výmeny zvierat s pánom Zelenkom zo Šenova pri Ostrave a časť nákupom od firmy Jahoda v Kutnej
Hore. Doplniť kolekciu pomohli i iné zoologické záhrady a jeden náš skúsený chovateľ. V prípade skokanov
rodu Conraua sme získali dve zvieratá do deponácie z čerstvého dovozu z Kamerunu. Ich chov sa ukázal ako
veľmi problematický. Napriek tomu sme spomedzi všetkých zoo u nás v UCSZ, čo ich skúšali chovať, chovali
najdlhšie. Integrálnou súčasťou nových expozícií sa stali prírodné materiály, ktoré sme volili v čo najväčšej
pestrosti - tozn. použili sme korok, kôru, dreň papradí, umelé i živé rastliny, indonézske liany, imitácie skál
či stien a iné dekorácie. Vnútorné vybavenie a aranžmán terárií sme robili svojpomocne. V týchto mini-
expozíciách nám išlo predovšetkým o prezentovanie maximálnej rozmanitosti habitatov, zároveň sme ich
koncipovali tak, aby čo najviac ukazovali príslušný biotop, v ktorom daný druh žaby žije. Inak povedané,
v ázijskej expozícii nechýbajú umelé stvoly bambusov a zodpovedajúce druhy kvetov alebo v amazonskej zas
živé či umelé bromélie a monstery. Po prvých mesiacoch sa väčšina rastlín ujala a po roku i pekne rozrástla.
Niektoré z nich sme museli pravidelne strihať, čo bolo dobre, lebo sme mali materiál na ďalšie množenie.
Hoci sa to vzhľadom na ich veľkosť nezdá, malé pralesničky niektoré jemnejšie druhy rastlín ušliapali
a tak sme museli niektoré vymeniť. Ako substrát sme najčastejšie použili rôzne frakcie riečneho štrku. Z ma-
chov sa ako najefektívnejší a najefektnejší ukázal mach rodu Sphagnum, ktorý sme použili vo veľkej miere.
Druhom, ktoré to potrebujú, sme dno uspôsobili tak, aby v ňom boli mini-jazierka. Vlhkosť udržujeme den-
ným rosením alebo podlievaním substrátu. K dôležitým úkonom patrí čistenie a údržba skiel tak, aby nádrže
boli vždy čisté a návštevník mal pekný pohľad pri pozorovaní žabiek. U niektorých druhov vypátranie žiab nie
je vôbec jednoduché, napr. listárky červenooké zväčša aktivujú za šera ráno či podvečer a cez návštevný deň
sú priľnuté k listom a oddychujú. Väčšina našich žabích chovancov si pomerne rýchlo zvykla na ruch pred ich
teráriami a s výnimkou pralesničiek harlekýniek alebo ropúch obrovských môžeme o všetkých povedať, že
sa neskrývajú a sú pomerne ľahko pozorovateľné. Teráriá žiab boli koncipované ako expozičné zariadenia, s
nejakým výrazným množením sme vzhľadom na priestorovú obmedzenosť príliš nepočítali. Napriek malému
objemu terárií a niektorým nepriaznivým podmienkam (kolísavá teplota) sa nám podarilo rozmnožiť zelenú
formu pralesničky batikovej (Dendrobates auratus). Žabky nakládli vajíčka do listov bromélií a iné do film-
ových krabičiek. Vajíčka sme odobrali a ďalší vývin prebiehal v Petriho miskách a špeciálnych krabičkách.
O tom, že žabám sa u nás zapáčilo
niet pochýb. Svedčí o tom fakt, že
za prvý rok pekne podrástli a my sme
nezaznamenali u nich takmer žiaden
úhyn. A to je myslím, že najlepšia
známka za chovateľskú prácu.

Chovatelia úseku vivária:
zľava Miroslava Čertíková,
Milan Berešík a Renáta Ondrejovičová

99